- 16. máj 2015
Dňa 5.5.2015 sa žiaci SŠ, na Štefánikovej ulici v Bardejove z tried 2.C a 2.A zúčastnili exkurzie, na ktorej bola zahrnutá cesta do Osvienčimu, do koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau. Rozhodli sme sa, že si to všetko pozrieme a preveríme na vlastné oči. Po príchode do Osvienčimu sa nás ujala sprievodkyňa, pôvodom Poľka, ovládajúca slovenský jazyk. Svojim vierohodným rozprávaním ,doplneným rôznymi príbehmi a zážitkami od očitých svedkov, ktorí prežili hrôzy tohto pekla, si získala pozornosť každého z nás. Mohli sme sa myšlienkami preniesť do minulosti, kde sa diali hrôzostrašné veci. Na stenách sme videli fotografie konkrétnych ľudí, ktorí boli deportovaní a pri myšlienke, že takmer žiadny z nich neprežil, nám behal mráz po chrbte. V jednotlivých miestnostiach sme mali možnosť vidieť rôzne predmety a veci osobnej potreby, ktoré boli hneď po príchode odobrané : kufre s menami, hrnce, kúsky oblečenia, protézy, no aj niekoľko ton ľudských vlasov. Ani v najhoršom sne si neviem predstaviť, čo všetko títo ľudia museli prežívať. Veď len pohľad na to všetko bol hrôzostrašný. Po tejto prehliadke sme sa presunuli si 3 km od Osvienčimu do neďalekej dedinky, v ktorej sa nachádzal Birkenau. On bol niekoľkokrát rozlohou väčší ako tábor Auschwitz. Mali sme možnosť vidieť baraky, v ktorých ,,žili“ ľudia len niekoľko mesiacov, týždňov, pretože tento tábor bol doslovne fabrikou na smrť. Bolo zaujímavé, no zároveň smutné prechádzať miestnosťami, v ktorých sa v minulosti odohrávalo drastické vyvražďovanie, či pokusy na ľuďoch, ktorí z nepochopiteľných dôvodov nevyhovovali nemeckým požiadavkám. Ku koncu mi napadla jedna otázka: Je pravda, že keď zomrie jeden človek – je to tragédia, no keď ich je viac – je to len štatistika ?
Viktória Sosňáková, 2.C
